Nordschleife sa nedá opísať, to sa musí zažiť. Pokiaľ to človek neuvidí na vlastné oči, tak nepochopí. Môžete do noci sledovať videá z youtube, prezerať podrobne každú sekundu, ale podstata vám unikne. Tá tam totiž vôbec nie je. Je to ako snažiť sa pochopiť podstatu ženskej krásy prezeraním rozmazaných fotiek z treťotriedneho pornočasopisu s „modelkami“ tesne pred päťdesiatkou. Rovnako ako z fotky neucítite vôňu, nepohladíte hebkosť alebo nezachytíte pohľad, tak ani na videu z okruhu nevidíte to podstatné – ako bojujú pneumatiky s asfaltom o ten kúsok trakcie, ktorý vás delí od zvodidla, ako sa mäknúce doštičky z posledných síl zakusujú do kotúčov pred bleskovo sa blížiacou zákrutou na konci zjazdu, ako sa zavlní auto pri brzdení v uťahujúcej sa zákrute v rýchlostiach vysoko prekračujúcich všetky rýchlostné limity. Na videu neuvidíte ako sa vám stiahnu obe polky keď sa prenesie váha z jednej strany na druhú. Tam vyzerá všetko ako rovina – prehliadnete ten neuveriteľný moment keď letíte dole strmhlav ako orol v dvestovke a na konci vás čaká zlom a zákruta, keď máte pocit že sa tam nutne zapichnete do zeme a hovoríte si či pribrzdiť alebo to prejsť srdcom naplno ako to robia tí chlapíci v poršákoch okolo. A to zvodidlo sa pri tom posmešne vyškiera kúsok vedľa. Alebo iná častá základná dilema – je to naozaj ten bezpečný horizont alebo sa mýlim?

Nie, nič z toho na videu nie je.

Brno by som prirovnal k škôlke, Most k základke. Nordschleife je univerzita. Vodičsky je to naozaj tak o dve triedy náročnejší okruh ako Most. Brno je pre deti. Je mi jasné, že aj tí z vás, ktorí poznajú české okruhy, ťažko pochopia o čom hovorím. A tí čo na okruhu neboli – to je ako vysvetľovať slepcovi farby pri východe slnka. Nie, nejaké okresky sa nerátajú, to sú maximálne tak jasle.

Náš víkendový výlet sme nakoniec absolvovali dvaja, padam a ja. Obaja so Civicom 8G, padam s Type-R s LSD, ja som svojím 1.8 na podvozku KW. Niekoľko faktov – v Nurburgringu sa dnes nachádza jednak moderný okruh používaný aj napríklad pre F1 a okrem toho straršia Nordschleife, vybudovaná v roku 1927. Je to unikátna, extrémne náročná, cez 20km dlhá trať, F1 sa tu jazdila do roku 1976, keď Niki Lauda utrpel svoju známu haváriu. Dnes je Severná slučka otvorená pre verejnosť, ale o havárie ani teraz naozaj nie je núdza.

Z tohto okruhu sa stal európsky a možno aj celosvetový benchmark schopností ako vodičských tak techniky, Mnohé automobilky tu testujú svoje športové modely a po tom čo to človek videl, tak je jasné prečo – nič asi neotestuje auto tak komplexne ako Nordschleife. To neznamená, že sem musíte prísť so špičkovým autom, práve naopak, asi nikde inde sa vodičské schopnosti neprejavia tak ako tu a nie je problém ponaháňať aj rádovo silnejšie autá so slabšími vodičmi. Zhodli sme sa, že zajazdiť si tu by bol zážitok aj na Fábii HTP, a možno aj o to väčší... ;)

A aký teda okruh v reále je? To je veľmi ťažké opísať a zhrnul by som to pod slovo - brutálny. Jeho základnou charakteristikou je, že leží v kopcoch a tak sa najviac podobá na horskú dráhu. Len s tým rozdielom, že nejdete po bezpečných koľajach, ale po kúsku cesty, pričom volant a osud máte len a len vo svojich rukách. Doplňte si minimálne výbehové zóny a výsledok je adrenalínový zážitok, ktorý podľa mňa nemá obdoby. Zákruty aké sú tu nenájdete nikde inde a človek popri úplnej koncentrácii na riadeníe len mimovoľne sleduje tú neskutočnú scenériu, ktorá sa mu otvára.

Zaujímavosťou je tiež extrémna koncentrácia áut z kategórie snov. Nie je problém vidieť Aston Martin alebo Ferrari. Najčastejšou značkou medzi všetkými autami je však jednoznačne Porsche, nasledované asi BMW a Lotusom. Potešujúce je, že Honda sa odhadom v obľúbenosti návštevníkov umiestnila zrejme hneď nasledovne na štvrtom mieste. :)

A ako dopadli naše Civiky? Musím povedať, že sériový podvozok bežnej 1.8 by zrejme prepadol na plnej čiare. Je to síce iba myšlienkový experiment, ale toto je práve to miesto, kde by sa asi naplno prejavili všetky jeho nectnosti. KW bola bez chybičky, je ale zaujímavé, že okruhové nastavenie z Mostu nefungovalo, naopak sa ukázalo výborné o niečo mäkšie výrobcom doporučené naladenie. Asi to nie je náhoda, keď na nejednom prítomnom aute bolo vidieť nálepky KW. Po skúsenostiach z iných okruhov asi neprekvapí, že ani brzdy sériového Civicu túto záťaž nezvládajú, je tu ale malý rozdiel – kým inde zlyhanie bŕzd rovná sa výlet do kačírku, tu niečo také rovná sa smrť. Tiež je trochu problémom aj prevodovka, prevody sú neúmerne dlhé v pomere k výkonu motoru a optimálne otáčky tak položené do absurdne vysokých rýchlostí, ktoré auto prakticky nemá šancu dosiahnuť, Bežná jazda je o výbere medzi dvojkou v obmedzovači a zdochlou trojkou, ktorá naozaj, ale fakt nejde, Inak povedané, bežný Civic evidentne nebol stavaný pre takýto okruh a aj keď vyblbnúť sa samozrejme dá, tak aby fungoval tak ako má sú potrebné pomerne rozsiahle modifikácie.

Človek by očakával, že CTR bude ten model, ktorý sa bude na Nordschleife cítiť ako ryba vo vode. A v mnohých ohľadoch to tak je – motor a sprevodovanie fungujú v brilantnom tandeme, doplňujú ho spoľahlivé brzdy (aj keď vpredu podoprené u padama doštičkami EBC), ktoré vädnú iba v rozumnej miere. Podvozok sa správa v ostrejších zákrutách skvelo, veľmi neutrálne a predvídateľne. Pribrzdením sa auto ľahko dá dostať do pretáčavého šmyku a pomôcť si tým do zákruty. V padamovom prípade ešte občas pomôže zatiahnuť do zákruty aj LSD, príjemná to vecička. Až do tohto bodu je všetko super a jazda je naozajstným pôžitkom. Ale – v rýchlejších pasážach človek zistí, že CTR pri vývoji asi nikto na Nordschleife netestoval. Na bežnom okruhu sa to neprejaví – rovinky sú väčšinou rovné a plynulé. Tu je všetko inak, okrem gigantickej cieľovej tu žiadna iná nie je, iba zvlnené pasáže, ktoré je treba rôzne strihnúť. A tu človek odhalí, že pružiny na CTR sú strašne mäkké. Presne to čo robí bežný Civic pri 120km/h opakuje Type-R pri 170. Ak človek vypne VSA tak s hrôzou pocíti, že rozhodiť podvozok v týchto rýchlostiach je nebezpečne jednoduché, auto sa vlní, kymáca a nakláňa. Zaujímalo by ma, či je to nejaká všeobecná vlastnosť sériových modelov, alebo to len Honda má akosi nakontrahované nezmyselne mäkké pružiny na niekoľko generácií dopredu.

Záverom môžem len doporučiť každému, aby sa vydal na tento ultimatívny okruh a otestoval si svoje schopnosti rovnako ako schopnosti svojho auta, čakajú tam jedinečné zážitky. My sa ešte tento rok tiež naspäť rozhodne chystáme. Ale je tu jedna podmienka – úpenlivo vás prosím, ani neuvažujte o výlete skôr ako nazbierate skúsenosti na nejakom inom, konvenčnejšom okruhu. Toto fakt nie je pre začiatočníkov. Inak je tu veľké riziko, že sa človek akurát zaradí do dlhého radu neštastníkov, pre ktorých každých pár kôl okruh uzavrú, aby po nich v lepšom prípade iba odpratali trosky a následne tam potom pustili ďalšiu várku.

Ale inak je to úplná bomba! :)

Koly

P.S. Dúfam,že padam doplní svoj pohľad, možno odlišný, aspoň do diskusie ;o)